Zrejme sme sa už všetci stretli s nejakými pravidlami, samozrejmosťou sú pravidlá samotných TRPG serverov, ktoré si ustanovujú pre svoj pokojný chod a kvalitu hry. A často medzi nimi nájdeme aj takzvané sväte prikázania dobrého TRPG hráča. Ide o pravidlá, ktoré by mal ovládať každý hráč.

No prečo sú vlastne také dôležité? Na to sa spolu pozrieme.

Prvým pojmom s ktorým sa stretávame je Kryštálová stena. Prečo sa tak nazýva? No poďme na to. Ide o pojem, ktorý tak ako stena nám má niečo oddeľovať. V tomto prípade oddeľuje hráča a jeho postavu. Je nesmierne dôležité aby sme si pri TRPG uvedomovali, že čo robí naša postava a čo sa jej deje, sa nedeje nám v reálnom živote. Naopak, len za to že je nám nejaký hráč nesympaticky, nemala by sa naša postava bez dôvodu chovať antipatie voči jeho postave. Nikomu sa nedeje v živote len to dobré a krásne a Textové Role Playing Games tiež sa zakladajú na tom aby postava „žila“ v svojom svete. Neočakávajme preto, že bude všetko samý kvet.

Metagaming, pojem často stotožňovaný práve s predchádzajúcou kryštálovou stenou. No tu sa zameriavame na to čo viete vy a čo vie vaša postava. Vezmime to postupne, ak vy ako hráč viete o niečom čo sa deje v hre a vaša postava na to nemá ako prísť, jednoducho by o tom vedieť nemala. Alebo, sa môže stať že vaša postava je nevzdelaná pradlena v stredoveku a v momente, keď jej milovaný ide vykrvácať, bude ovládať medicínu 21. storočia, bude vedieť o krvných skupinách a ako ho zastabilizovať. Zle sa to aj číta však?

Mary Sue/Gary Stu, toto pomenovanie si vyslúžil koncept takzvanej dokonalej postavy. Nepremožiteľnej, obľúbenej, zároveň obávanej, inokedy milovanej a vlastne čo by sme si ešte len dokázali predstaviť. Presne to totiž má predstavovať. Hráči týchto postáv ignorujú situácie v ktorých sa ich postava mohla ocitnúť. Spadli ste a zlomili ste si nohy? Ježiši na krížku, však ale on je akrobat a dá to aj po rukách hore a do bezpečia! Nie, nevravím, že presne takto, no pointa tá istá. Práve preto idú proti samotnej logike. Dali by sa prirovnať k samotným bohom a často práve s týmito postavami je teda nemožné hrať, nikto nechce byť len komparzom v hre jedného hráča ktorý sa bude hrať na Supermana.

Powerplaying – alebo prosté ovládanie spoluhráčov v hre bez ich povolenia a ich možnosti vyjadrenia sa k danej situácií. Je to nepríjemná situácia. Za postavy môžu hrať len hráči, ktorým postavy patria. Prípadne rozprávač danej hry. Často sa powerplaying zneužíva pri bitkách, súbojoch či inak život ohrozujúcich situáciách, no nie je to samozrejmosť. Možno i na rande a podobne. No treba sa zamyslieť či by ste to chceli skúšať, rozhodne si neviem predstaviť aby ten hráč šiel do hry s vami znova.

Samozrejme to by sme mohli povedať pri porušení každého z daných pravidiel, práve preto je ich dodržiavanie tak zásadné. Hráč porušujúci tieto pravidlá, sa možno baví no nepokazí tak hru len svojmu spoluhráčovi či jeho chuť hrať. No môže neskôr stáť hru aj záujem nových hráčov a prípadne jej zánik ak pôjde o väčšie akcie. Do skupinových hier porušovanie týchto pravidiel nepatrí.

A čo vy? Stretli ste sa s niekým kto ich porušoval? /Ak sa chcete vyjadriť, prosím bez mien. Nie sme tu na ukazovanie prstom, no pre diskusiu./ Vzalo Vám to chuť od hry? Alebo ste sa sami pristihli ich porušovať?